Roger Scruton vo svojom Slovníku politického myšlení (Brno, Atlantis, 1989, s. 148-9) uvádza, že v modernom zmysle sa pojem štát používa od čias Machiavelliho, avšak všeobecne prijatá definícia neexistuje.
Scruton rozlišuje tých, ktorí pri definovaní štátu vychádzajú z teórie politiky založenej na právach (Hegel: „štát je uskutočnenie mravnej idey") od tých, ktorí vychádzajú z teórie založenej na moci (Weber: „štát je organizácia, ktorá monopolizuje legitímne násilie nad daným územím", pričom legitímnou sa tu považuje taká moc, ktorá si udelila umelú sankciu, ktorá sama o sebe nie je ničím iným ako zvláštnym druhom moci, druhom práva).[1]
Scruton dodáva, že obe teórie vychádzajú z existencie rovnakého základného rozdielu medzi štátom a spoločnosťou a obe uznávajú, že právo sa síce nedá odmyslieť bez štátu, ale že nemusí byť pre spoločnosť nevyhnutné! Ten istý predpoklad je aj v poňatí štátu v medzinárodnom práve: ide tu o združenie osôb žijúcich na vymedzenej časti zemského povrchu, ktoré je právne organizované, personifikované a združené tak, aby sa mu mohlo vládnuť.
Literatúra tu rozoznáva mestské štáty polis a národný štát (spory Machiavelliho, Hobbesa, Bodina a Hegela).
Scruton štát analyzuje ako:
1. združenie osôb - tak aby sa im mohlo vládnuť
2. právna organizácia - vládna moc je sčasti vykonávaná prostredníctvom práva a môže byť za istých okolností vymedzená a obmedzená ústavou. Toto však neznamená to isté, čo vláda zákona (sú štáty aj bez ústavy).
3. Väzba k istému územiu, nad ktorým sa vykonáva jurisdikcia.
4. Personifikácia - štát je ako právnickou osobou v medzinárodnom práve, tak svojho druhu kvazi-osobou v rozšírených všeobecných predstavách a to s určitými právami, povinnosťami a taktiež osobnou identitou, presiahnutou vzhľadom k identite jeho príslušníkov. Navyše sa štát vyznačuje spôsobilosťou k jednaniu a teda zodpovednosťou (či už táto je právne upravená, alebo nie).
Koncept zvrchovanosti nie je zmienený v žiadnej uvedenej čiastočnej definícii štátu. Weberom inšpirované názory pokladajú štát za označenie pre zvláštnu podtriedu združenia zodpovedajúcu 1.-4., teda takú, v ktorej „právne zdôvodnený" systém autority nahradzuje tradičný systém poslušnosti.
Snáď len u tej zodpovednosti by sme sa mohli zamyslieť nad krivdami, ktoré mnohé štáty vykonali a vykonávajú a ktoré volajú po odškodnení. Národné štáty nie sú vlastne tak staré a marxisticko-leninská predstava, kde všetci budeme hovoriť "proletári všetkých krajín spojte sa" sa zdá predsalen odkázaná na dejiny. Bude zaujímavé vidieť ako sa budú národné štáty vyvijať v kontexte zjednocovania Európy!
[1] Marxisti, hovorí Scruton, sa radi stotožňujú s druhou teóriou dodávajú: „štát je produktom spoločnosti v istom štádiu jej vývoja" a dokonca štát je priznaním, že „táto spoločnosť zapadla do neriešiteľných vnútorných rozporov" (Engels). Teda ide tu o predstavu, že štát je súčasť inštitucionalneho upevnenia kapitalistických výrobných vzťahov, s. 148.
