reklama

Demokracia a Cirkev: namáhavé zbližovanie

Kedže som členom rehole s vyše 800 ročnou priamou demokraciou, nikdy som nemal taký problém ako mnohí v Cirkvi dívať sa na demokraciu pozitívne. Napriek nie vždy pozitívnej osobnej skúsenosti s našim stredoeurópskym postkomunistickým človekom v našom spoločenstve. Preto ma veľmi prekvapil pohľad mnohým mladých intelektuálov zvnútra Cirkvi, ktorí velebili skôr monarchiu, ba priam feudalizmus ako ideálnejšiu formu systému! Myslím si, že demokracia má hodne nedostatkov a jej forma je tak krátka v dejinách, že ešte nevieme kam nás to povedie. Hlavne ak sa zamyslíme nad Bruselskou ťažkopádnou európskou demokraciou. Prave preto ma zaujal článok na aktuálne.sk: "Tajná štúdia nemeckej armády predvída koniec ropy", ktorý hovorí o možnom zániku demokracie v Európe. A tak som skúsil pre učenia chtivých pripraviť malý exkurz zápasu Cirkvi o prijatie demokracie ako uznávaného systému.

Písmo: A- | A+
Cirkevní konciloví pastieri
Cirkevní konciloví pastieri (zdroj: http://de.wikipedia.org/wiki/Zweites_Vatikanisches_Konzil)

Dnes sa aj zvnútra, aj zvonku často číta Cirkvi nedostatok demokratických prvkov. Samozrejme úplná demokracia v tejto najstaršej európskej spoločnosti nie je reálna. Nejedná sa totiž len o sociologickú skupinu.

Celá trauma začala neblahými následkami francúzskej revolúcie (ale o tom niekedy inokedy). Mnoho odborníkov, dokonca aj konzervatívnych, však jednoznačne ukazuje na pozitívny prerod, ktorý tu chcem len krátko načrtnúť:

Schambeck (rakúsky odborník) tu pripomína, že myšlienka ľudskej dôstojnosti je oveľa staršia ako myšlienka ľudských práv.[1] Pápeži sa totiž v dejinách často zasadzovali za ľudskú dôstojnosť, hlavne právo na život, slobodu, súkromné vlastníctvo. Robili to oveľa skôr ako v prípade iných práv (demokracie a slobodných práv).[2]

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V histórii vládla najprv obava o spojenie ľudských práv s ľahostajnosťou k náboženstvu a s proticirkevnými postojmi. Lev XIII. vo svojej encyklike Immortale Dei z 1. novembra 1885 najprv považovali myšlienku ľudských práv za, v konečnom dôsledku z francúzskej revolúcie vyšlú náuku o bezbrehej slobode, ktorá nie je zlučiteľná ani s kresťanskou ani s náukou mravného prirodzeného zákona.[3] Prvé priblíženie bola encyklika Rerum novarum Leva XIII. z roku 1891 a Quadragesimo anno Pia XI. z roku 1931.

Cestu k demokracii ukázala hlavne sociálna náuka Cirkvi pápežov 19. storočia, počínajúc Levom XIII.-tym. Aj keď tento veľký pápež sa ešte kriticky vysporiadava s liberálnymi demokratickými názormi, predsa však odmieta, po skúsenosti Cirkvi s francúzskou revolúciou z roku 1789, akúkoľvek formu jakobínskej demokracie a dokonca sa dištancuje od dovtedy akceptovanej formy štátnej monarchie, v ktorej sa katolícka Cirkev dobre cítila od získania svojej slobody. Lev XIII. sa vo svojej encyklike Libertas praestantissimum z roku 1888 hlási najprv k pripusteniu sv. Tomášom Akvinským vypracovanému modelu „zdravej demokracie". Podľa tejto náuky bola Cirkev pripravená uznať každý štát nezávisle od jeho štátnej formy, štruktúry a jeho vlastného politického systému poriadku vtedy, keď tento uzná, že bude slúžiť spoločnému dobru a bude ochraňovať slobodu a ľudskú dôstojnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odmietanie akejkoľvek štátnej všemohúcnosti a totalitarizmu v oblasti práva, štátu a politiky, ktoré nie sú zlučiteľné so slobodou a ľudskou dôstojnosťou vidieť hlavne v encyklike Quadragesimo anno pápeža Piusa XI.-ho z roku 1931 v jeho definovaní princípu subsidiarity, ktorým sa založil základný kameň výkonu vzájomnej pomoci ochraňujúcej malých pred veľkými a zakladajúci stupňovitú vlastnú zodpovednosť chrániacu človeka pred všemohúcnosťou štátu.

Ucelené priznanie sa katolíckej Cirkvi k demokracii sa prvýkrát uskutočnilo vo vianočnom rozhlasovom príhovore Benignitas pápeža Pia XII.-ho pojednávajúcom „o pravej demokracii" z roku 1944. Dôležitú úlohu tu zohrala aj zničujúca skúsenosť zverstiev II. svetovej vojny ale aj podmienka mravnej kvality zástupcov ľudu, od ktorých budú závisieť vysoké politické rozhodnutia v demokratickom štáte. Pius XII. hovorí, že len výber duchovne zdatných a charakterových mužov môže byť zárukou takéhoto procesu. Inak môže ľahko dôjsť nerešpektovaním nemeniteľných základných a prirodzených zákonov a zjavenej pravdy, napriek zdaniu, k absolutistickému systému.[4]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme mnohí sa pobúria takémuto výkladu, iní zasa načerpajú. Diskusiu teda nechám zase len na Facebooku.

Len nezabudnime aj pri terajšej historickej návšteve pápeža v Anglicku na skutočne konštruktívny dialóg bez nenávisti, ideologického presvedčenia o vlastnej pravde ale naopak o radosť z dvoch- troch, ktorí keď sú spolu je medzi nimi aj Pán (alebo po starogrécky: je možné objaviť to čo sa zjavuje: skutočné bytie).

[1] Porov. Schambeck H., Menschenrechte, katholisch gesehen I., www.zenit.org/article-19543?!=german zo 14.1.2010.

[2] Schambeck tu pripomína bulu pápeža Eugena IV.-ho z roku 1435 Dudum nostras pojednávajúcu o trhu s otrokmi, bulu pápeža Pavla III.-ho z roku 1537 Veritas ipsa o ľudskej dôstojnosti pohanov, bulu pápeža Urbana VIII:-ho Commissum nobis z roku 1639 s úlohou zakázať každej osobe predávať, zotročovať alebo okrádať obyvateľov západnej a južnej Indie, ich ženy, deti a vlastníkov majetku ako aj bulu pápeža Benedikta XIV.-ho Immensa pastorum z roku 1741, ktorá sa zaoberá bratskosťou ponad akúkoľvek rasovú rozdielnosť a apoštolský list pápeža Gregora XVI.-ho In supremo z roku 1839 zameraný proti otroctvu v Afrike a Indii a proti obchode s čiernymi otrokmi. Porov. Schambeck H., Menschenrechte, katholisch gesehen I., www.zenit.org/article-19543?!=german zo 14.1.2010.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

[3] Porov. Tödt H. E., Menschenrechte-Grundrechte. In: Böckle F., Kaufmann F.-X., Rahner K., Welte B., Christlicher Glaube in moderner Gesellschaft, Herder, Freiburg im Breisgau 1982, Diel 27, s. 18.

[4] Porov. Schambeck H., Menschenrechte, katholisch gesehen II., www.zenit.org/article-19560?!=german z 15.1.2010.

Vladimír Inocent Szaniszló

Vladimír Inocent Szaniszló

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vysokoškolský učiteľ, večný hľadač pravdy, dialógu a vzájomnej výmeny ideí. Spolu s mladšími a staršími kolegami a študentmi rozvíjame obzory nášho poznania./L´enseignant academique, le chercheur eternel de la vérité, du dialogue et du changement des idées. Avec ses collegues et étudiants nous élargisons l´horisont de notre conaisance. Zoznam autorových rubrík:  Politická filozofiaVerejný životHľadanie koreňovSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu